Input:

Účtovný pohľad na priebeh likvidácie obchodnej spoločnosti

10.3.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.19.2 Účtovný pohľad na priebeh likvidácie obchodnej spoločnosti

Ing. Jozef Pohlod; Ing. Peter Horniaček

Likvidáciu spoločnosti vykonáva likvidátor spoločnosti, ktorého vymenúva štatutárny orgán spoločnosti, ak spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti nestanovujú inak.

V osobitných prípadoch môže likvidátora vymenovať aj súd:

  • v prípade zrušenia spoločnosti súdom,

  • ak príslušný orgán spoločnosti nevymenoval likvidátora bez zbytočného odkladu.

Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto činnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia a speňažuje majetok spoločnosti. Zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzatvára zmluvy a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzatvárať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť v likvidácii nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť.

Likvidátor je právne zodpovedný za priebeh likvidácie spoločnosti. Jeho náplňou je zabezpečiť optimálny časový priebeh likvidácie spoločnosti s cieľom jej maximálneho urýchlenia pri dodržaní všetkých zákonných postupov a úspornom vynakladaní vecných a finančných zdrojov a dosiahnutia maximálnej výšky likvidačného zostatku. Na realizáciu uvedených cieľov likvidátor zostaví likvidačný plán.

Po ukončení likvidácie likvidátor zabezpečí všetky náležitosti súvisiace s výmazom spoločnosti z obchodného registra.

Obchodná spoločnosť ako podnikateľský subjekt je účtovnou jednotkou a je povinná viesť účtovníctvo od dňa svojho vzniku až do dňa zániku, teda do dňa výmazu z obchodného registra. Táto povinnosť jej vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Obchodná spoločnosť je povinná viesť účtovníctvo aj v priebehu likvidácie spoločnosti, t. j. od dňa zrušenia spoločnosti do dňa výmazu spoločnosti z obchodného registra.

Účtovná jednotka zostaví priebežnú účtovnú závierku ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie alebo konkurzu, v nadväznosti na povinnosť podania daňového priznania v súlade s § 41 a § 14 ods. 2 ZDP.

Z pohľadu účtovníctva je potrebné rozlišovať tieto fázy procesu likvidácie, a to:

  • činnosti, ktoré je nutné realizovať ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie,

  • činnosti, ktoré je nutné realizovať ku dňu vstupu do likvidácie a v priebehu nej,

  • činnosti, ktoré je nutné realizovať ku dňu skončenia likvidácie.

Činnosti spojené so vstupom spoločnosti do likvidácie:

Ku dňu prechádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie účtovná jednotka uzatvorí účtovné knihy, čo jej vyplýva z ustanovenia § 16 ods. 4 ZoÚ (písm. d). K tomuto dňu zostaví mimoriadnu účtovnú závierku, pretože končí účtovné obdobie a vyčísli daňovú povinnosť.

Postupy účtovania samostatne neupravujú, aké účtovné operácie je potrebné pri vstupe do likvidácie vykonať. Pri uzávierkových prácach, keďže spoločnosť vstupuje do iného režimu, je preto potrebné posúdiť prechodné položky, účty časového rozlíšenia, opravné položky, vytvorené rezervy a do obdobia likvidácie preniesť len tie zostatky, ktoré sa viažu na obdobie likvidácie.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, zohľadňuje spoločnosť podľa § 26 ZoÚ zákona o účtovníctve predpokladané riziká a straty, ktoré sa týkajú majetku a záväzkov, známe ku dňu zostavenia účtovnej závierky, pričom zníženie ich hodnoty musí účtovná jednotka zohľadniť vždy, bez ohľadu na to, či výsledkom hospodárenia je zisk alebo strata. Predpokladané riziká, straty a zníženia hodnoty, ktoré sa týkajú majetku a záväzkov, sa vyjadrujú prostredníctvom rezerv, opravných položiek a odpisov.

Zásady pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek sú ustanovené v § 18 Postupov účtovania. Opravné položky sa tvoria na základe opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, ak nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku. Opravné položky sa účtujú v sume opodstatneného predpokladu zníženia hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Zrušia, alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.

Zásady pre tvorbu a použitie rezerv sú ustanovené v § 19 Postupov účtovania. Rezervy sú záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou. Rezerva sa tvorí na základe zásady opatrnosti na riziká a straty. Ide o záväzok ktorý predstavuje existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí a je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, pričom ak nie je známa presná výška tohto


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: