Input:

Rekondičné pobyty

28.7.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.2.3 Rekondičné pobyty

Ing. Ján Mintál, Ing. Viera Mezeiová

Náklady na tzv. rekondičné pobyty, ktoré sú podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ZDP) daňovo uznanými nákladmi, pričom toto ustanovenie ZDP hovorí o starostlivosti o zdravie zamestnancov v súlade s osobitnými predpismi.

Za zamestnancov vykonávajúcich vybrané povolania na účely rekondičných pobytov sa považujú zamestnanci, ktorí vykonávajú povolania spĺňajúce kritériá sťažených pracovných podmienok a súčasne podmienku účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesijného poškodenia zdravia.

Skutočnosť, či určité povolanie bude považované za také, pri ktorom vznikne zamestnávateľovi povinnosť zabezpečenia rekondičného pobytu, závisí od príslušného orgánu na ochranu zdravia v spolupráci s príslušným lekárom zabezpečujúcim preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov po dohode so zamestnávateľom, s príslušným odborovým orgánom a zástupcom zamestnancov. Povolania, pri výkone ktorých je zamestnanec povinný zúčastniť sa rekondičných pobytov, nie sú obmedzené len na výrobnú sféru.

Na rekondičnom pobyte je povinný zúčastniť sa zamestnanec, ktorý vykonáva vybrané povolania nepretržite počas najmenej 5 rokov alebo ak tieto povolania vykonáva za mimoriadne sťažených pracovných podmienok a v kontrolovaných pásmach počas najmenej 4 rokov. Nepretržitým vykonávaním vybraného povolania je aj jeho prerušenie na menej ako 8 týždňov.

Na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa:

  • raz za 3 roky, ak odpracoval v tomto období vo vybraných povolaniach alebo v kontrolovaných pásmach s ionizujúcim a rádioaktívnym žiarením najmenej 600 pracovných zmien, a zamestnanec, ktorý pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi, ak odpracoval najmenej 400 pracovných zmien,

  • raz za 2 roky, ak pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní a odpracoval v tomto období vo vybraných povolaniach najmenej 275 pracovných zmien.

Náklady zamestnávateľa súvisiace so zabezpečením rekondičných pobytov zamestnancov v zmysle § 11 ZBOZP sa účtujú na ťarchu účtu 527 a v prospech účtu 325, prípadne 321.

Náklady súvisiace so zabezpečením rekondičných pobytov zamestnancov nad rámec osobitných predpisov neboli nikdy do roku 2014 daňovým výdavkom. S účinnosťou od 1. januára 2015 bolo novelizované ustanovenie § 19 ods. 1 ZDP v tom zmysle, že výdavok (náklad) nad rámec podmienok (limitov) podľa osobitných predpisov, vynaložený zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP za podmienok podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákonník práce, sa môže zahrnúť do daňovo uznaných výdavkov. Citácia Zákonníka práce znamená, že uvedené plnenie (v tomto prípade plnenie nad rámec limitu podľa predpisov v oblasti BOZP, ktoré je zamestnancovi zdanené) je zároveň zakotvené v pracovnej zmluve zamestnanca alebo v kolektívnej zmluve zamestnávateľa.

Z hľadiska zamestnanca nie je podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP predmetom dane hodnota poskytovaných rekondičných pobytov v prípadoch a za podmienok podľa osobitných predpisov. To znamená, že ak osobitný predpis ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť rekondičný pobyt vybranej skupiny zamestnancov v ustanovenej periodicite, je to pre dotknutých zamestnancov nezdanené plnenie (nie je predmetom dane). Ak však zamestnávateľ poskytol zamestnancom rekondičný pobyt nad rámec príslušného osobitného predpisu BOZP, zamestnancovi sa jeho hodnota zdanila ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 ZDP. Z hľadiska zamestnanca na zdanenie príjmu nemá vplyv skutočnosť, či je uvedené plnenie zakotvené v pracovnej alebo v kolektívnej zmluve, ale podmienky osobitného predpisu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.


Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve zakotvené, že bude svojim zamestnancom, ktorým zákon o BOZP ukladá absolvovať rekondičný pobyt raz za 3 roky, poskytovať tento každé 2 roky. Vzhľadom na skutočnosť, že je to plnenie nad rámec osobitného predpisu, zamestnancom sa hodnota rekondičného pobytu zdaní. Periodicita je zakotvená v kolektívnej zmluve, príjem je zdanený na strane zamestnanca, t. j., je splnená podmienka § 19 ods. 1 ZDP, a teda hodnotu týchto rekondičných pobytov si môže zamestnávateľ zahrnúť do daňových výdavkov.


Obchodná spoločnosť dostala ponuku istej cestovnej kancelárie, predmetom ktorej je výkon rekondičných pobytov pre zamestnancov spoločnosti v rámci ich dovolenky.

Zamestnanci majú právo na rekondičné pobyty, ale len v rozsahu, ktorý povoľuje § 11 ZBOZP. Zamestnanci sú v určitých prípadoch dokonca povinní zúčastniť sa na rekondičných pobytoch.

Zamestnávateľ je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov. Náklady na rekondičné pobyty uhrádza zamestnávateľ.

Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej 2 týždne. Rekondičný pobyt má spravidla nadväzovať na čerpanie dovolenky a bez vážnych dôvodov sa nemôže prerušiť. Keďže deň nástupu a miesto rekondičného pobytu určuje zamestnávateľ na základe odporúčania príslušného lekára zabezpečujúceho závodnú preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov, úhrady zo strany obchodnej spoločnosti na rekondičné pobyty, ktoré sú realizované na základe ponuky cestovnej kancelárie s odporúčaním príslušného lekára zabezpečujúceho pracovnú zdravotnú službu, možno uznať ako daňový výdavok na strane zamestnávateľa. Vzhľadom na to, že ide o rekondičné pobyty v súlade s nárokom podľa zákona BOZP, hodnota rekondičného pobytu sa zamestnancom nezdaní (nie je predmetom dane).

Variantné riešenie – Možnosť použitia prostriedkov sociálneho fondu

Na rekondičné pobyty môže zamestnávateľ čerpať aj prostriedky sociálneho fondu v súlade s podmienkami čerpania tohto fondu.


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: