Input:

Lekárske prehliadky

29.7.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.2.5 Lekárske prehliadky

JUDr. Juraj Mezei, PhD., Ing. Viera Mezeiová

Od 1. augusta 2014 nadobudla účinnosť novela zákona z dielne Ministerstva zdravotníctva SR č. 204/2014 Z. z., ktorá mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela”). Predmetom novelizovaného zákona je úprava povinností zamestnávateľa, týkajúca sa ochrany zdravia pri práci súvisiacich so zabezpečením zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami a nad zdravím zamestnancov.

Novelou sa implementovali požiadavky medzinárodného európskeho práva, no snahou zákonodarcu bolo aj v maximálnej možnej miere akceptovať pripomienky zamestnávateľov z predchádzajúceho legislatívneho procesu.

Cieľom bolo zabezpečenie účinnej prevencie profesionálnych ochorení pre zamestnancov prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby (ďalej len „PZS”), čo podporuje aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá na svojom 6. svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji 2007 schválila Globálny akčný plán týkajúci sa zdravia zamestnancov na r. 2008 – 2017. V tomto Globálnom akčnom pláne nabáda členské štáty, aby smerovali svoje úsilie na plné pokrytie všetkých zamestnancov vrátane zamestnancov malých a stredných podnikov, zamestnancov v poľnohospodárstve, migrujúcich a zmluvných zamestnancov pracovnými zdravotnými službami na účel zabezpečenia primárnej prevencie profesionálnych ochorení a ochorení súvisiacich s prácou. Jedným z hlavných cieľov Globálneho akčného plánu je „zlepšenie činnosti a dostupnosti pracovných zdravotných služieb”. Efektívne zabezpečenie činnosti pracovnej zdravotnej služby po odbornej aj personálnej stránke je primárne zdravotníckou úlohou.

Zamestnávateľ v aplikačnej praxi môže využiť spôsob zabezpečenia PZS vlastnými odbornými zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom, a to tímom PZS na základe oprávnenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie.

Zamestnávateľ si teda môže zabezpečiť PZS vlastnými odbornými zamestnancami, ktorí s ním uzavreli pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah a vykonávajú PZS pre tohto zamestnávateľa. V tomto prípade musí mať zamestnávateľ vlastný tím PZS, ktorého súčasťou je minimálne pracovný lekár s určenou špecializáciou a verejný zdravotník (minimálny tím), ak jeho zamestnanci vykonávajú rizikové práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie. Vedúci tímu PZS musí byť lekár s určenou špecializáciou.

Ďalším spôsobom je zmluvné zabezpečenie PZS dodávateľským spôsobom s právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá má oprávnenie vydané na výkon PZS Úradom verejného zdravotníctva SR a vykonáva túto činnosť na území Slovenskej republiky pre akéhokoľvek zamestnávateľa, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie.

Pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie môže zamestnávateľ zabezpečiť PZS aj jednou fyzickou alebo právnickou osobou samostatne, ktorou môže byť lekár s určenou špecializáciou alebo verejný zdravotník, alebo iný zdravotnícky pracovník (podľa predpisov do roku 2010), alebo bezpečnostný technik, alebo môže využiť tím PZS. Tím pracovnej zdravotnej služby je tak možné využiť aj na zabezpečenie zdravotného dohľadu pre zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce. Novela vychádza z predpokladu, že výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci by mali vykonávať najmä zdravotnícki zamestnanci kvalifikovaní podľa osobitného predpisu.

Uvedené znamená, že zamestnávateľ môže osobitným spôsobom zabezpečiť zdravotný dohľad pre svojich zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce (práce zaradené do kategórie 1 a 2) aj prostredníctvom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Činnosť PZS, týkajúca sa dohľadu nad pracovnými podmienkami a nad spôsobom vykonávania práce z hľadiska vplyvu na zdravie zamestnancov, môže vykonávať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti osobne (ak je fyzická osoba), alebo ju môžu vykonávať jeden alebo viacerí zdravotnícki pracovníci, s ktorými má uzatvorený pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú ako zamestnávateľovi z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov pri práci z príslušných legislatívnych úprav.

V prípade fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý nemá štatút zamestnávateľa, sa povinnosť chrániť svoje zdravie (a zdravie obyvateľov) vzťahuje len na osoby vykonávajúce rizikové práce, teda práce v kategórii 3 a 4. U ostatných osôb je ochrana ich zdravia pri práci v dobrovoľnej rovine. Zároveň sa doplnila aj pôsobnosť zákona vo vzťahu k zamestnancom v služobnom pomere.

Podrobne sú rozpracované podmienky posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci (ďalej len „LPP”). Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť LPP u zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, teda práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 a u zamestnancov, ktorých zdravotná spôsobilosť sa vyžaduje podľa osobitných predpisov. Rovnaká povinnosť sa vzťahuje aj na fyzickú osobu – podnikateľa, ktorá nemá štatút zamestnávateľa.

Tiež sa doplnila povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť LPP pri opakovanom výskyte choroby z povolania pri rovnakej profesii na tom istom pracovisku a u zamestnancov, ak nevykonávali prácu dlhšie ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov a ich práca je zaradená do kategórie 2, 3 alebo 4.

Okrem LPP, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, lekár PZS môže navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej LPP, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou, alebo sa zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov na vykonaní LPP aj u ďalších zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 1 alebo 2. Na zabezpečenie jednotného postupu lekárov, ktorí vykonávajú LPP a posudzujú zdravotnú spôsobilosť na prácu, sú v prílohe novely doplnené vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Vychádzala zo skutočnosti, že zdravie jednotlivcov i populačných skupín je silne ovplyvňované aj politikami, stratégiami a aktivitami iných sektorov mimo zdravotníctva. Zavedením metodológie hodnotenia dopadov na zdravie populácie do praxe sa predpokladá integrovanejší prístup k prevencii a zlepšenie a podpora zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.

Novela doplnila do ustanovení zákona viaceré pojmy. Vymedzila pojem pracovné podmienky, rozšírila pojem zamestnanec na žiakov strednej odbornej školy a študentov vysokej školy pri praktickej výučbe a zadefinovala hodnotenia dopadov na verejné zdravie.

Doplnili sa tiež viaceré kompetencie orgánov verejnej správy. Ministerstvo zdravotníctva SR je napríklad oprávnené navrhovať zmeny a doplnenia do zoznamu chorôb z povolania, chorôb a stavov, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť a percentuálnej miery poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Upravili sa kompetencie Úradu verejného zdravotníctva SR vykonať predskríning a posúdenie potreby vykonania hodnotenia dopadov na verejné zdravie, kompetencia pri zmenách a odobratí oprávnení vydaných na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb a príslušnej agendy, ako aj kompetencia pri zmenách oprávnení vydaných na výkon PZS a príslušnej evidencie, ako aj pri odobratí oprávnení a spresňuje sa kompetencia kontrolovať plnenie povinností PZS. Doplnili sa osobné údaje súvisiace s centrálnym registrom rizikových prác, vedeným Úradom verejného zdravotníctva SR.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva môže v rámci opatrení súvisiacich s uznanou chorobou z povolania u zamestnanca požiadať príslušný orgán dozoru (inšpektorát práce alebo orgán štátnej banskej správy) o prešetrenie bezpečnostných a technických príčin vzniku choroby z povolania na pracovisku v spolupráci s PZS (zabezpečovanou vlastnými zamestnancami alebo dodávateľským tímom PZS, alebo osobou vykonávajúcou samostatne niektoré činnosti PZS).

Špecializovaným pracoviskom je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností (lekár v ambulancii pracovného lekárstva alebo kožného lekárstva, poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici v odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo dermatovenerológia).

Novela tiež v § 30 a nasl. upravila povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa ochrany zdravia pri práci, súvisiace so zabezpečením zdravotného dohľadu pre všetkých zamestnancov prostredníctvom PZS a so zabezpečením hodnotenia zdravotného rizika, vypracovaním posudku o riziku a kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík zdravotníckym pracovníkom s príslušnou špecializáciou alebo PZS, vypracovaním prevádzkového poriadku a posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu s dôrazom na ochranu zdravia zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Tiež sa zakotvila povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pre zamestnancov primeraný zdravotný dohľad, ktorá je v legislatíve SR obsiahnutá aj v aproximačných nariadeniach vlády SR, ktorými sa transponovali do slovenského právneho poriadku smernice Rady, ktoré obsahujú zdravotné a bezpečnostné požiadavky pri expozícii zamestnancov fyzikálnym, chemickým a biologickým faktorom pri práci.

Stanovil sa zoznam osobných údajov, ktoré zamestnávateľ uvádza v záznamoch pri kvalitatívnom a kvantitatívnom zisťovaní (meraní) jednotlivých zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia.

Zdravotný dohľad zahŕňa celú činnosť PZS, a to dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu cielených lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá samostatne vykonáva niektoré činnosti PZS v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami, musí písomne úradu verejného zdravotníctva ohlásiť začatie svojej činnosti a doložiť potrebné doklady.

Novela tiež stanovila postup pri vydávaní oprávnenia na výkon PZS (ďalej len „oprávnenie”), pričom sa rozlišuje, či je žiadateľom osoba už podnikajúca, čiže právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, alebo či ide o ešte nepodnikajúcu fyzickú osobu alebo založenú právnickú osobu, ktorá sa zapisuje do obchodného registra (ďalej len „založená právnická osoba“, čiže právnickú osobu, ktorá ešte právne nevznikla). V § 30b ods. 2 až 4 sú uvedené doklady, ktoré žiadateľ predkladá úradu verejného zdravotníctva. Rozsah týchto dokladov zodpovedá rozsahu zmluvnej dispozície, ktorú má žiadateľ v danom štádiu a ktorú je schopný v danom štádiu prezentovať relevantným spôsobom. Nemožno preto očakávať, že založená právnická osoba bude schopná predložiť platné pracovné zmluvy, napr. s osobami, ktoré tvoria minimálny tím PZS, pretože v štádiu podávania žiadosti je právnická osoba len založená a právne ešte nevznikla (nebola zapísaná do obchodného registra). Tento stav je len dočasný, pretože v odseku 6 je explicitne ustanovené, že fyzická osoba alebo založená právnická osoba môže začať vykonávať činnosť PZS, ak má oprávnenie na jej výkon a živnostenské oprávnenie a úradu verejného zdravotníctva písomne predloží do 30 dní od získania živnostenského oprávnenia doklady, ktorými preukazuje obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa alebo obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu, ďalej predkladá už spomínané živnostenské oprávnenie, doklady preukazujúce, že má uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah s osobami, ktoré tvoria minimálny tím zdravotníckych pracovníkov podľa § 30a ods. 7 a doklad, že má k dispozícii ambulanciu, a to buď predloží povolenie na prevádzkovanie ambulancie, alebo zmluvu na prenájom ambulancie, ktorá má povolenie na prevádzkovanie. Ide všetko o doklady, ktoré podľa § 30b ods. 2 predkladá fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré už podnikajú a rozširujú si svoje podnikateľské aktivity o výkon pracovnej zdravotnej služby.

Úrad verejného zdravotníctva vedie a zverejňuje na webovom sídle evidenciu fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorým vydal, zmenil alebo odobral oprávnenie na výkon PZS dodávateľským spôsobom, resp. osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti PZS v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami. Doplnilo sa ustanovenie, na základe ktorého môže byť odobraté oprávnenie aj na základe požiadania držiteľa oprávnenia.

Určili sa povinnosti držiteľa oprávnenia na výkon PZS a povinnosti osoby samostatne vykonávajúcej niektoré činnosti PZS v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami. PZS vykonávaná vlastnými zamestnancami alebo dodávateľsky na základe oprávnenia, alebo osobami samostatne vykonávajúcimi zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami, okrem iného musí vykonávať odborné činnosti v súlade so súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi a objektívne zistiteľnými informáciami o vykonávanej práci a o pracovisku s dôrazom na ochranu zdravia zamestnancov.

Novela tiež určila náplň činnosti PZS, ktorá pre zamestnávateľa v rámci dohľadu nad pracovnými podmienkami hodnotí najmä zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, podieľa sa na vypracovaní posudkov o riziku, zúčastňuje sa na vypracovávaní programov ochrany zdravia zamestnancov, pripravuje rozbory pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou, zúčastňuje sa na organizovaní systému prvej pomoci pre zamestnávateľa a vzdeláva zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci a ďalšie činnosti súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov. Na činnosti PZS v pracovnom prostredí nadväzuje hodnotenie expozície zamestnancov jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na výkon konkrétnych pracovných činností. V prílohe sa dopĺňa minimálny rozsah výkonu PZS podľa kategórie rizikových prác.

Určil sa obsah lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktorý môže vypracovať len lekár s určenou špecializáciou a doručí ho zamestnávateľovi, zamestnancovi alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ďalej sa určil postup, ak sú pochybnosti o správnosti posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu zo strany zamestnanca, fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie. Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s opätovným posúdením zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza žiadateľ, ak sa potvrdí záver pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Ak sa nepotvrdí správnosť pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu, náklady uhrádza poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorého lekár vydal pôvodný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Úprava určila aj lehoty na vypracovanie lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania špecializovaným pracoviskom a na vypracovanie stanoviska k uznaniu choroby z povolania regionálnou komisiou alebo Celoslovenskou komisiou na posudzovanie chorôb z povolania. Lehota je určená aj pre príslušný orgán verejného zdravotníctva, ktorého zamestnanci prešetrujú pracovné podmienky a spôsob práce posudzovanej osoby. Určená lehota sa príslušnému orgánu verejného zdravotníctva predlžuje, napríklad, ak prešetruje pracovné podmienky niekoľkých zamestnávateľov posudzovanej osoby. V prílohe zákona sa ustanovujú náležitosti odborného stanoviska z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania, určil sa obsah lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania, ktorý vypracuje špecializované pracovisko a určujú sa subjekty, ktorým sa tento lekársky posudok doručuje.

Predmetom úpravy bol aj postup pri hlásení choroby z povolania a evidencii uznaných chorôb z povolania. Nanovo sa upravil postup osoby, u ktorej sa posudzovalo podozrenie na chorobu z povolania, alebo jej zamestnávateľa, ak má pochybnosti o správnosti tohto posúdenia špecializovaným pracoviskom.

V súvislosti so záťažou teplom a chladom pri práci sa doplnila povinnosť zamestnávateľa ich posudzovať, ako aj zabezpečovať ďalšie opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci a po dohode so zástupcom zamestnancov ich upraviť vnútorným predpisom. Doterajšie znenie zákona de facto ukladalo zamestnávateľovi pri záťaži teplom a chladom jedinú povinnosť, a to upraviť pracovný čas až pri dosiahnutí hodnôt vymedzujúcich dlhodobo a krátkodobo únosný čas. Nový návrh vymenúva opatrenia, ktoré zamestnávateľ vykonáva pri prekročení prípustných hodnôt tepelnej záťaže s cieľom znížiť tepelnú záťaž zamestnancov. Pre záťaž teplom a chladom sa doplnila povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok. V doterajšom znení zákona nebola táto povinnosť jednoznačne stanovená a spôsobovala nejednotný výklad.

Tiež sa doplnila povinnosť zamestnávateľa posúdiť fyzickú záťaž pri práci a vypracovať prevádzkový poriadok pri zvýšenej fyzickej záťaži pri práci. Zamestnávateľ však tiež nadobudol povinnosť zabezpečiť posúdenie psychickej pracovnej záťaže a senzorickej záťaže zamestnancov.

Novela sa venovala aj dodržiavaniu požiadaviek na zdravotnú nezávadnosť pri výrobe hotových pokrmov a pri manipulácii s hotovými pokrmami v zariadeniach spoločného stravovania a spresnila sa povinnosť vykonať kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie zdraviu škodlivých faktorov životného a pracovného prostredia odborne spôsobilou osobou.

Spresnila sa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov a zabezpečiť pre zamestnancov pitnú vodu pri práci, avšak vypustilo sa hlásenie profesijných otráv a ochorení súvisiacich s prácou príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Oznamovacia povinnosť patrí príslušnému špecializovanému pracovisku, ktoré uznalo chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania.

Zároveň sa ustanovila povinnosť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zdravotníckeho pracovníka poskytovať osobné údaje príslušnému orgánu verejného zdravotníctva na účel hodnotenia zdravotných rizík pri práci a prešetrovania podozrenia na chorobu z povolania, ako aj ich evidencie v registri rizikových prác.

V súvislosti s deliktuálnou spôsobilosťou novela vymedzila aj výšku pokút za správne delikty na úseku verejného zdravotníctva, ktoré ukladá príslušný orgán verejného


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: