Input:

Automobil vypožičaný alebo prenajatý v roku 2019

23.1.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.1.6 Automobil vypožičaný alebo prenajatý v roku 2019

Ing. Blažena Kvetná; Ing. Peter Horniaček

Prevažná časť podnikateľov (fyzické i právnické osoby) pri svojej podnikateľskej činnosti využíva osobné motorové vozidlá alebo iné automobily, napr. nákladné (úžitkové) automobily (ďalej len „autá”). Pri uplatňovaní daňových výdavkov súvisiacich s používaním áut v podnikaní je dôležité rozlišovať, či auto je alebo nie je zaradené v obchodnom majetku podnikateľa – je teda potrebné rozlišovať, či podnikateľ používa:

1. auto zahrnuté v obchodnom majetku,

2. auto nezahrnuté v obchodnom majetku, ktoré:

  • si obstaral formou finančného lízingu,

  • si prenajal (operatívny prenájom) alebo vypožičal,

  • je v jeho súkromnom majetku ako fyzickej osoby.

Ide o problematiku pomerne rozsiahlu, preto sa na tomto mieste budeme venovať len používaniu áut nezahrnutých v obchodnom majetku podnikateľa, ktoré si podnikateľ prenajal (operatívny prenájom) alebo vypožičal na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka alebo zmluvy o výpožičke uzatvorenej podľa Občianskeho zákonníka.

Na úvod treba upriamiť pozornosť na § 2 písm. i) ZDP (zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý ustanovuje, že daňovým výdavkom je výdavok (náklad), ktorý daňovník preukázateľne vynaložil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a ktorý zaúčtoval vo svojom účtovníctve alebo zaevidoval v svojej evidencii vedenej v súlade § 6 ods. 11 ZDP (ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak). Z čoho vyplýva, že aj pri používaní áut platí, že za daňový výdavok je možné uznať len taký výdavok, ktorý:

  • súvisí so zdaniteľným príjmom daňovníka,

  • daňovník ho preukázateľne vynaložil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie tohto príjmu,

  • je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidovaný v jeho evidencii,

pričom je potrebné dodržiavať zákonom stanovené limity. Pri používaní auta, ktoré si podnikateľ prenajal (operatívny prenájom) alebo vypožičal, je možné uplatňovať tieto výdavky:

         
výdavok (náklad)    prenajaté auto    vypožičané auto    
nájomné    áno    xnájomné sa neplatí    
výdavky na PHL vynaložené v súlade s § 19 ods. 2 písm. l) ZDP    áno    áno    
prevádzkové výdavky súvisiace s používaním auta – napr. výdavky na diaľničné poplatky, parkovné a pod.    áno    áno    
výdavky na opravy a údržbu auta – ale len vtedy, ak je to zmluvne dohodnuté    áno    áno    
výdavky na technické zhodnotenie auta (majetku) – ale len vtedy, ak je to zmluvne dohodnuté    áno    áno    
daň z motorových vozidiel – ale len vtedy, ak ju platí nájomca, či vypožičiavateľ (podnikateľ, ktorý vozidlo používa na podnikanie)    áno    áno    

Na základe zmluvy o výpožičke uzatvorenej podľa Občianskeho zákonníka vzniká vypožičiavateľovi nárok (právo) na to, aby auto po dohodnutú dobu bezplatne užíval; v prípade operatívneho prenájmu prenajímateľ prenecháva nájomcovi auto na určitú dobu za odplatu (nájomné).

S účinnosťou od 01.01.2017 nie sú daňovými výdavkami v súlade s § 21 ods. 1 písm. l) ZDP výdavky na technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti využívanej na základe zmluvy o výpožičke, okrem výdavkov na energie vynaložených užívateľom v súvislosti s užívaním takejto hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti.

V prípade áut prenajatých alebo vypožičaných však nemožno uplatniť ako daňový výdavok:

  • zákonné a havarijné poistné (poznámka: nepriamo však možno do daňových výdavkov premietnuť aj toto poistné – napr. vtedy, ak ho prenajímateľ zahrnie do nájomného),

  • odpisy (automobil zostáva vo vlastníctve prenajímateľa, resp. vypožičiavateľa; nie je vo vlastníctve toho podnikateľa, ktorý ho používa – on má iba právo ho užívať).


Poznámka: Vypožičané alebo prenajaté vozidlo nie je možné zaradiť do obchodného majetku, do tohto majetku možno zaradiť iba vlastné motorové vozidlo alebo motorové vozidlo obstarávané formou finančného prenájmu.

V prípade operatívneho prenájmu pozornosť treba upriamiť aj na § 17 ods. 24 písm. b) ZDP.

Paragraf 17 ods. 24 písm. b) ustanovuje, že pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo „po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3, sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisoch, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27, pričom o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku”. Teda, ak po skončení operatívneho prenájmu auta dôjde k jeho kúpe za kúpnu cenu, ktorá je nižšia ako jeho daňová zostatková cena (§ 25 ods. 3 ZDP), potom kupujúci (osoba, ktorá mala auto prenajaté) musí základ dane zvýšiť o kladný rozdiel medzi už uplatneným nájomným (uplatneným v daňových výdavkoch) a odpismi, ktoré by si do daňových výdavkov mohol prenajímateľ z tohto auta uplatniť počas doby trvania nájomnej zmluvy – o tento kladný rozdiel zvýši vstupnú cenu kupovaného auta.

Paragraf § 19 ods. 4 ustanovuje, že „súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku; zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie”. Teda, ak prenajímateľom auta je fyzická osoba, ale aj právnická osoba a daňovník jej zaplatí nájomné dopredu na viac zdaňovacích období, musí potom platbu nájomného časovo rozlíšiť a zahrnúť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, ktorého sa platba týka.


P. Karol Kramlíček – podnikateľ (účtuje v sústave JÚ), si v novembri 2019 prenajal auto, ktoré využíva pri svojej podnikateľskej činnosti. Prenajal si ho od fyzickej osoby na obdobie 1 roka (od novembra 2019 do konca októbra 2020) a nájomné zaplatil na celé obdobie vopred v sume 6 000 eur. Postupoval správne, keď túto sumu časovo rozlíšil a do daňových výdavkov r. 2019 zahrnul 2/12 a do daňových výdavkov r. 2020 zahrnie 10/12?

Áno, jeho postup bol v tomto smere správny – postupoval v súlade s § 17 ods. 19 ZDP, ktorý ustanovuje, že ak prenajímateľom auta je fyzická osoba a daňovník jej zaplatí nájomné dopredu na viac zdaňovacích období, musí potom platbu nájomného časovo rozlíšiť a zahrnúť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, ktorého sa platba týka.


P. Igor Podhorský – podnikateľ (účtuje v sústave JÚ), si v novembri 2019 prenajal auto, ktoré využíva pri svojej podnikateľskej činnosti. Prenajal si ho od firmy (od PO), ktorá prenajíma motorové vozidlá a prenajal si ho na obdobie 1 roka (od novembra 2019 do konca októbra 2020; nájomné zaplatil na celé obdobie vopred v sume 6 000 eur. Postupoval správne, keď túto sumu časovo nerozlíšil a celý výdavok (6 000 eur) zahrnul do daňových výdavkov r. 2019?

Nie, nepostupoval správne. Od 1. 1. 2015 platí, že aj v prípade nájomného zaplateného v prospech PO je potrebné postupovať obdobne ako v predchádzajúcom prípade, t. j., je potrebné sumu nájomného zaplateného vopred časovo rozlíšiť.

Ustanovenia § 19 ods. 4 a § 17 ods. 19 ZDP v znení platnom do 31. 12. 2014, ktoré obmedzovali zahrnovanie určitých nákladov do základu dane až po zaplatení sa od 1. 1. 2015 zjednotili do nového znenia § 17 ods. 19 ZDP.

Od 1.1.2015 sa súčasne v § 17 ods. 35 ZDP zavádza limit nájomného za operatívny prenájom osobných motorových vozidiel, a to vo výške 14 400 eur/rok/1 prenajaté vozidlo. Celú sumu nájomného


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: